Program „Cesty moderny“ predstavuje dramaturgicky ucelenú cestu vývojom európskeho umenia 19. a 20. storočia. V troch tematických cykloch sledujeme zásadné premeny výtvarného jazyka – od expresívneho gestického prejavu, cez znovuobjavenie krajiny v jej autentickej podobe až po introspektívne tendencie symbolizmu a priekopnícke koncepty avantgardy.
Druhý cyklus roka sleduje premenu krajiny od duchovného symbolu, cez vizuálny fakt, až po intímnu prítomnosť prírody. Romantizmus, realizmus a Barbizonská škola nepredstavujú iba tri historické etapy – sú to tri zásadne rozdielne spôsoby videnia sveta, tri poetiky, ktoré formovali európsku maliarsku citlivosť.
Romantizmus otvára cyklus ako estetika sublimácie a vnútorného priestoru. U Caspara Davida Friedricha sa krajina mení na mentálnu krajinu, na miesto meditácie a ticha. Obzor už nie je geografickým bodom – je metaforou bytia, duchovnou hranicou medzi viditeľným a neviditeľným.
Realizmus prináša protiklad: svet ako fakt, ako skúsenosť, ktorá nepotrebuje idealizáciu. Courbetovo maliarstvo i ruskí peredvižnici sledujú pravdu materiálu, hmotnosť svetla, imanentnú logiku viditeľného. Realita sa tu nestáva predmetom estetizácie, ale priamym obsahom obrazu.
Barbizonská škola uzatvára cyklus návratom do prírody – nie ako symbolu či faktu, ale ako priestoru, ktorý existuje s vlastnou atmosférou a vlastnou prítomnosťou. Millet, Rousseau a Daubigny maľujú krajinu zvnútra jej ticha: lesy, polia a rieky sa stávajú miestom kontemplácie, nie interpretácie.
Celý cyklus vyústi do výstavy „Tri fenomenológie krajiny“, ktorá spojí romantické hľadanie transcendencie, realistickú ontológiu viditeľného a barbizonskú imanenciu prírody do jedného vizuálneho celku. Výstava predstaví krajinu ako priestor filozofie, ako zrkadlo vnútorných stavov, ale aj ako čistú, ničím nepodmienenú prítomnosť.


