Program „Cesty moderny“ predstavuje dramaturgicky ucelenú cestu vývojom európskeho umenia 19. a 20. storočia. V troch tematických cykloch sledujeme zásadné premeny výtvarného jazyka – od expresívneho gestického prejavu, cez znovuobjavenie krajiny v jej autentickej podobe až po introspektívne tendencie symbolizmu a priekopnícke koncepty avantgardy.
Tretí cyklus roka sleduje jednu z najradikálnejších premien v dejinách umenia: pomalé presúvanie obrazu z roviny vizuálnej vízie, cez mýtus a symbolický systém, až k jeho úplnému odhmotneniu a premene na čistú ideu. Symbolizmus, neosymbolizmus a avantgardné smery suprematizmu a konštruktivizmu predstavujú tri po sebe nasledujúce fázy tohto vývoja – tri modely, ktorými sa umenie oslobodzuje od predmetnosti.
Neosymbolizmus posúva túto imagináciu do osobnej, introspektívnej roviny. Szukalski, Toorop či Delville vytvárajú vlastné mytológie, autonómne svety a vizuálne rituály. Obraz sa stáva archeologickým náleziskom archetypov, miestom, kde sa individuálny mýtus formuje do novej ikonografie.
Suprematizmus a konštruktivizmus uzatvárajú cyklus opačným, radikálnym gestom: zrušením predmetnosti v prospech čistej formy a priestoru. Malevič redukuje obraz na elementárne tvary, ktoré nesú „absolútny cit“, zatiaľ čo Lissitzky transformuje plochu na konštrukciu – projekt nového vizuálneho jazyka. Tu sa umelecký obraz mení na systém, architektúru, ideu.
Cyklus vygraduje výstavou „Transcendentné konštrukcie“, ktorá spojí tieto tri estetické roviny do jedného vizuálneho a filozofického celku. Symbol, mýtus a geometria sa tu stretnú v dialógu, ktorý ukáže moderné umenie ako cestu od imaginácie k transcendencii – od vnútorného obrazu k čistej konštrukcii ideí.


